Život Prešova
online
online
D.KOVÁČ: Cesta Konštantína a Metoda mala kresťanský i politický rozmer
04.07.2013 Bratislava
Bratislava 4. júla (TASR) - Cesta Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu mala podľa historika Dušana Kováča kresťanský, ale jednoznačne aj politický rozmer. Povedal to pri príležitosti témy TASR venovanej obom vierozvestom.
"Bolo to dosť obvyklé, a nielen v 9. storočí, že šírenie kresťanstva malo aj politický rozmer. Pokiaľ ide o Veľkú Moravu, jej panovníci boli pod silným tlakom Franskej (Východofranskej) ríše, ktorej panovníci považovali územie Veľkej Moravy za svoju 'sféru vplyvu'," hodnotí Kováč.
"Veľkomoravským kniežatám sa nikdy celkom nepodarilo vymaniť sa z tohto tlaku, ale povolanie misie z Byzantskej ríše - to bol jeden z krokov, ako sa vymaniť zo 'západného tlaku', ktorý podporovali aj misionári z Franskej (Východofranskej) ríše. Nezávislosť sa nikdy nepodarilo trvalo dosiahnuť," dodal.
Prínos misie Konštantína a Metoda pre veľkú Moravu treba podľa Kováča vidieť predovšetkým v oblasti kultúry. "Spolu s kresťanstvom šírili na Veľkej Morave aj písmo, vzdelanosť a kultúru," podčiarkol Kováč.
Na rozdiel od iných historikov si však nemyslí, že legenda a tradícia Konštantína a Metoda ako významná súčasť kultúrneho dedičstva pretrvala na Slovensku kontinuálne od čias ich misie až dodnes.
"Dlhé storočia nehrala ani legenda, ani tradícia Konštantína a Metoda prakticky nijakú úlohu. Cyrilo-metodská tradícia sa objavila až v procese formovania moderného slovenského národa v 19. storočí, keď slovenská elita hľadala 'starú' tradíciu, čo bolo obvyklé vo všetkých národných hnutiach - hľadanie 'počiatkov' a 'historických koreňov'," vyhlásil Kováč. "Tak si aj predstavitelia Slovákov 'prisvojili' túto tradíciu, ktorá bola živá iba vo východnom kresťanstve," dodal.
Reálne podľa neho trvala na území Veľkej Moravy tradícia, ktorú založili Konštantín a Metod, iba krátko. "Už Svätopluk vyhnal Metodových žiakov. Územie dnešného Slovenska bolo pod vplyvom západného - latinského kresťanstva, čo sa ešte upevnilo po vzniku uhorského štátu a po definitívnej schizme v kresťanstve v polovici 11. storočia," upozornil Kováč.
"Bolo to dosť obvyklé, a nielen v 9. storočí, že šírenie kresťanstva malo aj politický rozmer. Pokiaľ ide o Veľkú Moravu, jej panovníci boli pod silným tlakom Franskej (Východofranskej) ríše, ktorej panovníci považovali územie Veľkej Moravy za svoju 'sféru vplyvu'," hodnotí Kováč.
"Veľkomoravským kniežatám sa nikdy celkom nepodarilo vymaniť sa z tohto tlaku, ale povolanie misie z Byzantskej ríše - to bol jeden z krokov, ako sa vymaniť zo 'západného tlaku', ktorý podporovali aj misionári z Franskej (Východofranskej) ríše. Nezávislosť sa nikdy nepodarilo trvalo dosiahnuť," dodal.
Prínos misie Konštantína a Metoda pre veľkú Moravu treba podľa Kováča vidieť predovšetkým v oblasti kultúry. "Spolu s kresťanstvom šírili na Veľkej Morave aj písmo, vzdelanosť a kultúru," podčiarkol Kováč.
Na rozdiel od iných historikov si však nemyslí, že legenda a tradícia Konštantína a Metoda ako významná súčasť kultúrneho dedičstva pretrvala na Slovensku kontinuálne od čias ich misie až dodnes.
"Dlhé storočia nehrala ani legenda, ani tradícia Konštantína a Metoda prakticky nijakú úlohu. Cyrilo-metodská tradícia sa objavila až v procese formovania moderného slovenského národa v 19. storočí, keď slovenská elita hľadala 'starú' tradíciu, čo bolo obvyklé vo všetkých národných hnutiach - hľadanie 'počiatkov' a 'historických koreňov'," vyhlásil Kováč. "Tak si aj predstavitelia Slovákov 'prisvojili' túto tradíciu, ktorá bola živá iba vo východnom kresťanstve," dodal.
Reálne podľa neho trvala na území Veľkej Moravy tradícia, ktorú založili Konštantín a Metod, iba krátko. "Už Svätopluk vyhnal Metodových žiakov. Územie dnešného Slovenska bolo pod vplyvom západného - latinského kresťanstva, čo sa ešte upevnilo po vzniku uhorského štátu a po definitívnej schizme v kresťanstve v polovici 11. storočia," upozornil Kováč.
0
www.ZIVOTPO.sk
